Predložená monografia ponúka čitateľovi nekonvenčným spôsobom problematiku daní, ktorá púta pozornosť či už laickej alebo odbornej verejnosti a to od dávnej minulosti po súčasnosť. Napriek tomu, že je to problematika veľmi živá, nemožno sa prikláňať k názoru, že je aj dynamicky sa rozvíjajúca. Otázky daní sa pertraktujú v jednotlivých štátoch obyčajne pri zmenách vládnych garnitúr, ktoré prichádzajú s radikálnymi zmenami pri uplatňovaní hospodárskej stratégie a politiky štátu. Tlak na zmeny pri uplatňovaní nových koncepcií daňových systémov v jednotlivých štátoch vytvárajú aj inštitúcie Štátnych zoskupení, ako sa to v súčasnosti deje v Európskej únii. Autorský kolektív v kontexte na historický vývoj daňového systému v Českej republike a na Slovensku, ale tiež na prebiehajúce konvergenčné procesy v tran/itívnych ekonomikách v širšej oblastí verejných financií a verejnej ekonomiky, skúma dane a ich systém v dotyku na otázky, ktoré neboli pri spracovaní publikácií o daniach do súčasnosti typické. Autori v presvedčení, že publikáciou prispejú do teórie i praxe daní, osobitne v podmienkach tranzitívnych ekonomík, štrukturovali text tak, aby v ňom Čitateľ našiel jednak zdroje pre ďalší teoretický rozvoj problematiky a jednak poznatkové zdroje pre praktické použitie.
Cieľom predkladanej monografie je podrobne analyzovať vybrané aspekty efektívnosti zdaňovania, ktoré nebolí v našich podmienkach (ČR a SR, ale i širšie) dostatočne rozpracované. Publikácia sa opiera o výsledky viacerých výskumných projektov, riešených autormi kolektívu v Českej republike a na Slovensku, hlavne ide o projekty:
- Projekt MŠMT ČR č. 2D06029 „Analýza distribučných a sociálních dopadu sektorových politík".
- Projekt-graní GA ČR č. 402/09/1294 „Štrukturálni distorze v daňovém systému a jejich vliv na Investiční rozhodovaní".
- Projekt APW - 0267 - 07 „Kontrahovanie služieb vo verejnom sektore". Ťažisko uvedených otázok, výstupov, ale možno povedať, že ťažisko spracovania cieľa monografie, sa nachádza v druhej a tretej kapitole a čiastočne aj v prvej.
Vzhľadom na to, že monografia nieje určená len úzkemu okruhu odborníkov, ale autori ju dávajú do pozornosti aj študentom vysokých škôl. pracovníkom daňových a finančných úradov a širšej verejnosti, sú profilové otázky daní spracované v Širšom rámci poznávania daní a daňového systému a z medzinárodného hľadiska. Preto autori zostavili skelet publikácie tak, aby sa v nevyhnutnom rozsahu vymedzili bázické otázky daní, a aby čitateľ našiel prehľadne všetko o daniach v aplikácii na SR. Prvá kapitola vymedzuje a definuje základné pojmy daňovej problematiky, načrtáva základné funkcie a úlohy, ktoré majú dane a zdaňovanie. O profile druhej a tretej kapitoly srne sa zmienili, štvrtá kapitola ponúka stručný nadnárodný pohľad zdaňovania, s akcentom na daňovú harmonizáciu a koordináciu (OECD) a na metódy zamedzenia dvojitého zdanenia. Posledná piata kapitola prezentuje prax slovenského daňového systému v legislatívno-ekonomickom rozmere.
Špecifickými, a podľa názoru autorov, ťažiskovými odbornými otázkami, ktoré sa v monografii analyzujú, sú otázky (kategórie) daňovej ilúzie, efektívnosti zdaňovania, daňových únikov a tieňovej ekonomiky a vybrané problémy dopadu daní v ekonomike. Pri riešení uvedených otázok sme použili všetky štandardné metódy ekonomického výskumu, hlavne analýzu a syntézu a v ich rámci selekciu, komparáciu, detailizáciu, indukciu a dedukciu.
Otázky daňovej ilúzie sa sporadicky objavujú vo svetovej literatúre, ale v podmienkach ČR a SR zatiaľ Takmer úplne absentujú, napriek ich nepochyb-nému významu. Ak občania, daňový poplatníci nerozumejú súvislostiam medzi verejnými príjmami a verejnými výdavkami, domnievajú sa, že štát má vlastné zdroje, ktorými uspokojuje potreby občanov. Dochádza tak k zásadným zlyhaniam mechanizmu verejnej voľby, hlavne z preceňovania významu a obsahu verejných výdavkov a podceňovania rozsahu zdaňovania na strane verejných príjmov. V monografii argumentujeme, že tento fenomén v tranzitvnych Štátoch pretrváva a prináša významné alokačné zlyhania.
Z jednotlivostí spojených s problematikou efektívnosti zdaňovania a optimálneho daňového systému sa okrem štandardných problémov (spravodlivosť zdaňovania, optimálna daňová sadzba, daňový presun a daňový dopad, nadmerné daňové bremeno) Špecificky venujeme daňovým únikom v tieňovej ekonomike. Ide o problematiku, ktorej sa autori výskumné dlhodobo venujú a ich teoretickú aplikáciu na prax tranzitívnych hospodárstiev oceňuje aj zahraničná literatúra. Problémy súvisiace s daňovými únikmi, sú v zásade odlišné od ostatných znakov tieňovej ekonomiky a súvisia s podfinancovaním verejného sektora, s presunom bremena financovania verejného sektora na disciplinovaných občanov a v širšom kontexte až na negatívny dosah znižujúci právne vedomie a dodržiavanie zákonnosti. Riešenie tohto fenoménu možno realizovať tromi cestami: - skvalitnenie daňovej kontroly (zvýšenie pravdepodobnosti odhalenia); - zvýšenie sankcií za daňové úniky; - úsilie o zvýšenie sociálnej stigmy (súvisiacej s daňovými únikmi). Vo vzťahu k tranzitívnym hospodárstvam je zdôrazňovanie vybraných alternatív koncepcie „občianskej povinnosti" a „rešpektovanie zákona" jedným zo zásadných prínosov monografie.


Monografia prináša aj výsledky dosiahnuté pri meraní administratívnych a súvisiacich nákladov zdaňovania. Napriek tomu, že metodika merania a kalkulácie administratívnych nákladov pre jednotlivé druhy daní a subjekty daňového systému je definovaná na podmienky Českej republiky, možno ju primerane uplatniť aj v daňovom systéme Slovenskej republiky, čo možno považovať za ďalší čiastkový príspevok monografie.
Vplyv dopadu zdaňovania na pracovnú motiváciu analyzuje monografia porovnávaním jednotlivých metodických prístupov, vymedzením systému indikátorov a v syntéze porovnáva zistené údaje.
Meranie daňových klinov je ďalším významným prínosom monografie, pretože nimi (klinmi) sa umožňuje porovnávať distorznosť zdanenia dôsledkov na medzinárodnej úrovni. Z pohľadu distorzií, ktoré vyvolávajú interakcie osobného a firemného zdanenia dôchodkov možno český daňový systém hodnotiť už v druhej polovici 90-tych rokov ako v princípe neutrálny. Od roku 1999 sa priemerný daňový klin nachádza pod 2-percenmou úrovňou a od reformy v roku 2008 poklesol na úroveň 1%. Na Slovensku po znížení sadzby dane z príjmu právnických osôb (2000) klesla úroveň daňového klinu až na úroveň porovnateľnú s krajinami strednej Európy. Za pozornosť stojí Časť o daňových nástrojoch zameraných na podporu ekologického správania daňových subjektov. Tu možno nájsť nielen analýzu súčasnosti, ale aj náčrt možných postupov o uplatnení daňových inštrumentov v budúcnosti